DUCHOVNÝ BOJ SA SKAZIL

Komentáre (0)  |  Pridaj k obľúbeným

"Keď pastor vošiel do izby jej syna, zacítil tam prítomnosť zla a hneď, ako otvoril krabicu s hračkami, prišiel na dôvod všetkých ich starostí. Bolo to jasné - aha! - - hračkárska žaba!"

Práve som dokončil kázeň o tom, ako odolať diablovi vierou v Božie Slovo. Nevinne som sa, ako hosťujúci kazateľ, zmienil o rozšírenom učení, ktoré prijali mnohí kresťania a týka sa démonickej moci sov a žiab. Počas sedemdesiatych rokov bolo osobné vyslobodenie od démonov veľmi populárnou témou a sprevádzalo ju veľmi extrémne vyučovanie. Je pozoruhodné, že mnohí verili tomu, že do svojho domu môžu pozvať inváziu démonov, ak tam majú na stene povesený obrázok sovy či žaby!
Celé učenie bolo postavené na verši zo Starého zákona, kde sa hovorí o tom, že sovy sú nečistými zvieratami a na jednom verši zo Zjavenia, ktorý opisuje nejakých démonov, ktorí pripomínali žaby. Napriek tomu bolo moje obecenstvo toho dňa zaskočené, keď som im povedal, že mám doma niekoľko obrázkov sov a dokonca vlastním keramickú žabu, ale nebál som sa, že nejakí démoni vstúpia kvôli tomu do môjho domu. Vysvetlil som im, že Boh je ten, ktorý stvoril sovy a žaby a že v Biblii nie je nič, čo by len naznačovalo, že môžeme do našich domovov pozvať démonov, ak máme doma keramickú žabu nad krbom. Povedal som im, že kresťan, ktorý sa bojí obrázkov sov je kresťan, ktorý neverí Božiemu zasľúbeniu, ktoré hovorí: „…pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete.“ (1. Jána 4:4)

Akonáhle som dokončil svoju kázeň a pastor rozpustil ľudí, nejaká žena zo zhromaždenia sa rozbehla dopredu a zavolala si ma nabok. „Počula som vaše pripomienky ku sovám a žabám,“ povedala, „ale vy sa úplne mýlite. Poviem vám, čo sa nám stalo!“ (Okamžite som spoznal, že sa rozprávam s osobou, ktorej teológia je postavená na skúsenostiach a nie na Biblii.) 

Povedala mi svoj príbeh: „Pred niekoľkými mesiacmi sme si s manželom všimli veľmi zvláštne veci, ktoré sa u nás doma diali. V strede noci sme počuli rôzne zvuky.“ (Pomyslel som si: „No a čo? Každý, kto večer počúva kvôli tomu, aby niečo počul, bude počuť zvuky.“) Pokračovala: „Niekedy, keď som sa sprchovala, náhle sa zmenila teplota vody!” (To sa stane vždy, keď sa sprchujem a presne vtedy niekto ide na záchod alebo pustí vodu niekde inde v dome.) „Niekedy, keď som otvorila chladničku, veci zvnútra jednoducho vypadli bez akéhokoľvek dôvodu.“ (To sa u nás doma stáva vždy, keď moje deti neuložia veci späť do chladničky poriadne.) 

Čakal som na to, kedy mi povie, že keď perie ponožky svojho manžela v pračke, niektoré záhadne zmiznú! (Ale to nepovedala.) 

„Tak sme zavolali pastora toho a toho, ktorého Boh skutočne používa v oblasti vyháňania démonov a hneď prišiel k nám, aby to prešetril. Prešiel sa celým naším domov a pomazal všetko olejom a vyháňal Satana, zatiaľ čo hľadal prístupy, ktoré mohli poskytnúť vstup démonickým činom v našom dome.“
Potom mi povedala, že keď pastor ten a ten vošiel do izby jej syna, zacítil tam prítomnosť zla a hneď, ako otvoril krabicu s hračkami, prišiel na dôvod všetkých ich starostí. Bolo to jasné – aha! – hračkárska žaba! Táto plyšová hračka otvorila dvere, ktorými vpadli démoni do ich domu! 

Až na popol…

Ale to nie je koniec príbehu. Zobrali túto úbohú žabu na dvor a tam ju spálili. „Bolo to strašne divné,“ povedala táto žena, „bolo skoro nemožné spáliť túto vec.“ (Opäť som si pomyslel: „Všetky plyšové hračky sú z bezpečnostných dôvodov vyrobené z nehorľavého materiálu.) „A keď konečne zhorela, veľmi podivne smrdela!“ (Nebol som prekvapený, keď som sa dozvedel, že nehorľavé materiály vydávajú podivné pachy, keď horia!) A odkedy túto žabu spálili, veci sa u nich doma radikálne zlepšili.
Keď sa jej príbeh skončil, bolo mi ľúto tej žaby, ale ešte viac mi bolo ľúto tejto ženy. Pokiaľ bude náš kresťanský život založený na skúsenostiach a nie na tom, čo hovorí Boh, sme veľmi náchylní zvodu. Premýšľal som nad tým, ako dlho bude trvať, kým so svojím manželom bude prežívať ďalší imaginárny boj s démonmi.
Táto žena je predstaviteľom toľkých kresťanov, ktorí sú si viac vedomí diabla a démonov než Boha.  Niektorí z nich sú neprestajne zaujatí bojom s diablom a každý deň začínajú nie s modlitbou a štúdiom Biblie ale tým, že vyháňajú zo svojej spálne démonov. Niektorí sa schovávajú vo svojich domoch počas určitých nocí a so strachom sa modlia, aby ich Boh ochránil od všetkých zlých duchov, ktoré v tú noc vyšli do sveta. Niektorí sa boja, že sú prekliati modlitbami kresťanov, ktorí ich nemajú radi. Niektorí sa pripájajú k ostatným militantným kresťanom na strechách vysokých budov, aby tak kričali na mocnosti a moci a zvrhli tak „toho silného,“ ktorý vládne nad ich mestom. Všetkým uniká požehnanie z poznania toho, čo Biblia skutočne hovorí o duchovnom boji. A či už si to uvedomujú alebo nie, všetci prehrávajú presne ten istý boj, ktorý sa snažia vyhrať, pretože veria niečomu inému, než tomu, čo povedal Boh. Satan ich zviedol. 

Hodnotenie

1 2 3 4 5