HNEV

Samo Lacho | Komentáre (0) |  Príloha Audio Video Linky  |  Pridaj k obľúbeným

Skús si spomenúť, ktoré chvíle minulého mesiaca by si nechcel zopakovať. Je pravdepodobné, že si spomenieš na chvíle, ktoré boli charakterizované napätím a hnevom - už či z tvojej strany alebo zo strany niekoho iného. Hnev ničí všetkých - ako pôvodcu, tak aj adresáta. Ak je to tak, dá sa s tým niečo robiť? Veríme, že Biblia nielen poukazuje na negatívne dôsledky hnevu, ale prináša konkrétne východiská.

Všetci to poznáme, všetci sme tam už niekedy boli – tie situácie, keď sme sa sami nahnevali alebo keď sme sa stretli s niekým naozaj nahnevaným. Iste ste sa s tým už niekedy stretli:

možno v podobnej situácii, ako tu tento pár v scénke (pozri scénku „Človeče, nehnevaj sa“) – keď ste prehrávali v nejakej hre; v podstate o nič nešlo, no vaše nasadenie pre hru a vaša túžba vyhrať vás priviedla až do hnevu

- príklad – nedávno som bol hrať badmington a spoluhráč bol o triedu lepší ako ja; po chvíli ma to začalo naozaj štvať, že dokáže tak jemne ťuknúť tou raketou a ja nie,

alebo ste sa ocitli v situácii, keď vás niekto vytočil tým, čo povedal alebo spravil, alebo možno len tým, že sa ocitol vo vašej blízkosti – možno najprv ste nechápali, ako si vôbec môže dovoliť niečo také a potom to prerástlo až do skutočného hnevu,

- možno vás niekto podrazil – povedal o vás niečo, čo nebola pravda, alebo spravil presný opak toho, na čom ste sa dohodli,

- alebo vás zradil – povedal niečo iným, čo si mal nechať pre seba a spôsobil vám tým škodu,

- alebo vás zranil – povedal vám niečo, na čom nemal právo, alebo vás jednoducho urazil,

- alebo vás podviedol – podlo vás zneužil na svoje ciele,

- alebo nám spôsobil nejakú ujmu,

- alebo vás niekto iba jednoducho predbehol v rade a vy ste sa práve niekam ponáhľali,

ako napr. tento chlapík na videu – ukážka z „Meet the parents“,

možno ste rodičia a vaše deti vás privádzajú do hnevu svojim správaním

- „to neviete byť aspoň chvíľu ticho?“ – kričíte na nich,

- „prečo sa zasa bijete?“ – kričíte uprostred hluku s intenzitou minimálne 120 decibelov, ktorý je vyvolaný dvoma plačúcimi a možno dokonca zranenými deťmi,

- „vstaň a poď so mnou, lebo dostaneš tak, ako ešte nikdy“ – hovoríte na prvý pohľad s celkom pokojnou tvárou, ale na druhý pohľad s nervóznym tykom na krku a cez zaťaté zuby svojmu dieťaťu v supermarkete, keď sa znova hodilo o zem,

možno ste hnev zažili doma – od svojich rodičov, ktorí nezvládali svoje nálady.

Hnev je prirodzená reakcia organizmu na vonkajší podnet. Má svoje fyziologické prejavy – zvýši sa nám tep – srdce nám bije rýchlejšie a zdá sa, že dokonca hlasnejšie. Zrýchli sa nám dýchanie a dýcha sa nám ťažšie – dokonca niekedy ako keby sme lapali dych. Chlpy na tele sa nám zježia. Farba našej tváre sa začne meniť – obyčajne zčervenie a máme pocit, že nám je teplejšie, než inokedy. Niekedy nevieme, čo robiť s rukami. Niekedy sa nám navalia slzy do očí. Zmení sa náš hlas – zrýchli sa, zvýši sa jeho tón a naliehavosť. V krku ako keby nám vyschlo.

Svalstvo sa tiež napne. Ako keby sa v nás nahromadila nejaká energia a núti nás to, aby sme sa postavili, aby sme sa nervózne prechádzali, aby sme zatínali päste, pohrávali sa s nejakými predmetmi, klopeme nohami.

Zameriame sa zrazu len na jednu vec. Všetko ostatné prestáva byť na chvíľu dôležité – ako keby sme boli v tuneli a nedalo sa ísť inou cestou. Strácame perspektívu – vidíme zrazu svoje okolie ako nepriateľské voči nám a nespravodlivé. Máme tendenciu vykladať aj nevinné slová nepriateľsky.

Je zaujímavé, že podobne ako strach, aj hnev má kumulatívnu tendenciu. Keď sa niekto bojí, je dosť možné, že nakazí svojim strachom aj toho druhého. Podobne, keď sa niekto hnevá, je dosť možné, že okolo seba rozšíri hnev. Myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo hnev stretávame v takých rôznych podobách a na takých rôznych miestach. Pozrel som sa do slovníkov a zistil som, že hnev sa môže prejavovať aktívne a pasívne.

aktívne

- násilie, vraždy, vojny,

- nadávky – on je taký debil...,

- vyvolávanie napätia,

- slovné výbuchy,

- zvaľovanie viny,

- sarkazmus/irónia,

- jedovatá reč,

- ohováranie,

- sťažovanie si,

- tvrdohlavosť,

- zastrašovanie,

- kritika.


pasívne

- mlčanie,

- intrigy – celé seriály sú o tom,

- odkladanie vecí na neskôr,

- polovičné úsilie – nemať srdce pri veci,

- depresia,

- prispôsobovanie sa – až dovtedy, kým nevybuchnú,

- zábudlivosť,

- preoccupation – hnevám sa na okolnosti, v ktorých sa nachádzam a preto sa správam presne opačne,

- lenivosť,

- hypochondria.

Také situácie majú niekoľko spoločných znakov:

sú to nepríjemné situácie,

sú to situácie, na ktoré neradi spomíname,

nespomíname na ne radi, lebo obyčajne niekto odíde z toho rozhovoru zranený,

nespomíname na to radi, lebo nám pri tom začína búchať srdce, prúdiť rýchlejšie krv, zvyšuje sa nám adrenalín v krvi a vrie to v nás,

nemáme to radi, lebo vieme, že to nikam nevedie a že dokonca sa neskôr budeme musieť ospravedlňovať za to, ako sme reagovali,

nemáme to radi, pretože je možné, že tie situácie v nás môžu vypôsobiť horkosť a dokonca majú potenciál zničiť vzťah.

A je úplne jedno, či sa hneváme právom alebo neprávom. Hnev neprináša uspokojenie.

Na Silvestra sme s rodinou hodnotili rok a jedna z vecí, o ktorej sme sa rozprávali sa týkala toho, čo by sme nechceli zopakovať z nášho posledného roka. Uvedomili sme si, že sú to práve situácie, v ktorých sme reagovali nesprávne, pretože sme reagovali v hneve.

Chcel by som povedať ešte takto quasi úvodom, že si uvedomujem, že keďže všetci poznáme tie „hnevlivé“ situácie a tiež všetci poznáme tie negatívne dôsledky hnevu, púšťať sa do rozprávania o hneve je podobné, ako začať rozprávať príbeh o Titaniku alebo začať rozprávať rozprávku o Popoluške. Všetci už dopredu vedia, ako sa to skončí. Titanik sa potopí a popolušku nájde princ. Podobne je to s hnevom. Vieme, že to skončí tým, že sa „nemáme“ hnevať. A dokonca dopredu vieme, že to, že vieme, že sa „nemáme“ hnevať, nám nijako nepomôže v boji s hnevom. Je dosť možné, že už keď počujeme, že ideme hovoriť o hneve, niektorí z nás sú nahnevaní, že vôbec o tom ideme hovoriť. Možno preto, lebo aj vedia, že majú problém s hnevom v svojom živote, ale nevedia, ako von z neho a každopádne nepotrebujú ďalšiu kázeň alebo prednášku o tom, aký je hnev škodlivý.

Pre všetkých z vás, ktorí máte takéto pocity, mám pre vás dobrú správu – som s vami na jednej lodi, presne tak to prežívam aj ja. Tiež nepotrebujem ďalší príhovor o škodlivosti hnevu a o tom, čo spôsobuje. Tiež nepotrebujem znova počuť o tom, že by som sa „nemal“ hnevať. Omnoho viac by som sa chcel zamerať na to, aby sme sa spolu vydali na výskúmnú výpravu a aby sme odtiaľto odišli s akousi mapou. Sám totiž z vlastnej skúsenosti viem, že existujú cesty, ktoré vedú k hnevu a cesty, ktoré vedú von z hnevu. Je to presne tak, ako keď sa rozhodneme ísť kamkoľvek – niektoré cesty nás tam privedú a niektoré nie. Presne tak isto niektoré cesty vedú priamo k centru hnevu a niektoré cesty jednoducho vedú opačným smerom. Mojim zámerom je teda, aby sme získali akúsi mapu, na ktorej budú zakreslené cesty, ktoré vedú k hnevu a cesty, ktoré vedú von z hnevu.

Boh nám prostredníctvom Biblie ponúka túto mapu. Presne nám ukazuje, ktoré cesty vedú k hnevu a ktoré preč od neho. Ja sa budem sústrediť na to, ktoré cesty vedú preč od hnevu a popri tom budeme vidieť, ako sa často rozhodujeme v prospech hnevu.

Prvou cestou preč od hnevu je prijatie faktu, že schopnosť zakúšať hnev je niečo normálne a že hnev má určitú funkciu.

Zakúšanie hnevu je časť schopnosti žiť vášnivý život, žiť život s emóciami. Nakoniec sám náš Majster a Pán – Ježiš vedel, čo je to hnev. Veľmi sa mi na ňom páči, že žil s ním a predsa vedel, kedy sa nahnevať, prečo sa nahnevať a ako to vyjadriť. Keď si vyhľadáte v konkordancii slovo hnev, tak zistíte, že Boh pozná hnev, pretože vo väčšine prípadov je to slovo použité v súvislosti s Jeho hnevom. Zároveň treba povedať, že hoci veľakrát je hnev použitý k popisu Boha, hovorí sa tam, že náš Boh je pomalý do hnevu (2.M 34:6, 4M 14:18, Neh 9:17, Žalm 86:15, 103:8, 145:8, Joel 2:13, Jonáš 4:2, Náhum 1:3). To znamená, že hoci Boh je pomalý do hnevu, predsa pozná hnev. Biblia hovorí, že je možné hnevať sa a nehrešiť – existuje nejaká možnosť toho, aby sme sa hnevali a nehrešili.

Hnev ukazuje, na čom nám naozaj záleží. Ako sme si už povedali, hnev je prirodzenou reakciou na nejaký vonkajší podnet, ktorý z rôznych dôvodov – oprávnene a neoprávnene – považujeme za nám nepríjemný. Nemá zmysel zakrývať hnev. Sme tak stvorení, že máme schopnosť sa nahnevať. Nemá zmysel tváriť sa, že sa nenahneváme a nejako to maskovať.

Počas môjho života som mal možnosť pracovať v mnohých zboroch na Slovensku aj v zahraničí. Väčšinou som bol akýsi asistent pastora, a tak som mal príležitosť sedieť na poradách vedenia rôznych cirkevných zborov. Pamätám si na jedného pastora, ktorý keď sa hneval, začal si takto tlepkať po nohe. Všetci sme vedeli, že vtedy je zle. Všetci okrem neho. Zo začiatku sme sa ho pýtali, či sa hnevá, alebo má s tým nejaký problém. On, klepkajúc si po nohe, hovoril: „Nie, to je úplne v poriadku“.

Možno viacerí z nás máme vypracované podobné stratégie, ktoré nám pomáhajú „zakryť“ náš hnev. Niektorí sme sa možno naučili pohltiť ho a nechať si to v sebe. Niektorí odvraciame zrak, prestávame sa rozprávať. Tvárime sa, že sa nehneváme, no naša neverbalita nás prezrádza. Nejako sme si nahovorili, že dobrý človek, alebo kresťan by sa nemal hnevať.

To ale nič nemení na skutočnosti, že vo vnútri vrieme a že v našom živote je hnev. A my to vieme. Prvá cesta von je – je dobré priznať si, keď som nahnevaný a vedieť, keď som nahnevaný a nepopierať to. Opak je tiež pravdou – ak sa chceš dostať do centra hnevu – len sa pekne ďalej pretvaruj a nahováraj si, že ty si ten človek, ktorý sa nehnevá. To ale samozrejme nie je všetko, hoci pre niektorých z nás toto môže byť ten najťažší krok. Priznanie si toho, že sme nahnevaní je len takou pomocnou cestou preč od hnevu, ktorá vedie ďalej.

Druhá cesta von z hnevu je uvedomenie si, že akú funkciu má hnev v našom živote – že existuje príčina, prečo sa hnevám.

Nedávno sa pýtali obyvateľov Veľkej Británie, ktorý vynález uplynulých desaťročí, ktorý je dostupný všetkým, si najviac vážia. Na zozname odpovedí boli veci ako mobilný telefón, mikrovlnka alebo digitálny fotoaparát. Ale žiadny z nich nevyhral. Viete, čo Briti považujú za najlepší vynález dostupný všetkým? Detektor dymu.

Takto nejako vyzerá detektor dymu (ukázať obrázok zo 4. snímku z powerpointovej prezentácie). Je to taká malá plastová krabička, umiestnená na strope vášho bytu, ktorá sleduje, či je niekde v miestnosti dym. Detekuje alebo inými slovami odhaľuje, či niečo nie je v poriadku. V prípade, že sa dym v miestnosti nachádza, rozozvučí poplach, ak sa tam nenachádza, je úplne potichúčku a ostáva bez povšimnutia.

Je zrejmé, že ak máme doma detektor dymu, tak jeho zámerom nie je, aby sme ho stále spúšťali. Jeho zámerom je, aby tam bol a aby sa spustil vtedy, keď niečo nie je v poriadku.

Keď som bol vo Švajčiarsku, pracoval som v domove pre opustených mužov. Ako zamestnanec som mal 2 hlavné povinnosti – starať sa o vchodové dvere (večer ich zamknúť a ráno odomknúť) a uistiť sa, že keď sa spustí požiarny alarm, že sa nejedná o falošný poplach. V prípade falošného poplachu by totiť prišli požiarnici a daný domov by im musel zaplatiť obrovské množstvo peňazí za falošný výjazd.

Hnev je ako ten detektor dymu – existuje na to, aby sme boli motivovaní, odstrániť ho. Jeho zámerom nie je, aby sa samovoľne spúšťal, ale aby nás upozornil na to, že niečo nie je v poriadku. Hnev nás upozorňuje, že potrebujeme odstrániť príčinu, ktorá vyvoláva stres v našom živote a vedie nás do hnevu. Neboli sme totiž stvorení tak, aby sme žili s hnevom.

A tak druhou cestou preč od hnevu je vnímanie hnevu ako pomôcky, ktorá nám pomáha identifikovať problematické oblasti nášho života. Ak sa chceš vysporiadať so svojim hnevom, začni si klásť otázku, z čoho vlastne pramení. Odborníci na hnev uvádzajú množstvo rôznych príčin, ktoré môžu spôsobiť hnev. Mne sa zapáčila táto štvorica, ktorá dobre zhrňuje rôzne príčiny hnevu:

- moje očakávania

- moje ciele

- moje hodnoty

- moja sebahodnota

Iní hovoria, že príčinou hnevu môže byť jedna z nasledujúcich troch vecí:

- buď si zranený

- alebo sa bojíš

- alebo si frustrovaný/sklamaný

Nech je tomu akokoľvek, náš hnev má nejakú príčinu. Nedávno sme sedeli so Žankou a večer sme hodnotili náš deň. Bol to jeden z tých dní, kedy sme sa úplne vyčerpaní hodili na sedačku a v zúfalstve sme si uvedomili, že sme zase pomerne mizerne zvládali výchovu našich detí – boli sme na ne nervózni a reagovali sme na ne spôsobmi, na ktoré sme neboli zvlášť hrdí. Keď sme to rozoberali, pozvoľna sme si položili otázku, prečo sme vlastne vo väčšine prípadov boli na na nervózni a hnevali sme sa na ne? S hrôzou sme si uvedomili, že hlavnou príčinou bola vlastne naša pohodlnosť a sebeckosť. Vadilo nám, že robili detské veci, lebo my sme mali inú predstavu, o tom, ako by sme mohli tráviť čas a oni mali tiež inú predstavu a tak sme sa na ne nahnevali. Uvedomenie si tejto príčiny nám ohromne pomohlo ovládať náš hnev v nasledujúcich dňoch, keď prišlo k takým situáciám.

Ježiš hovorí, že je veľmi dobré preskúmať príčiny nášho hnevu v Matúšovi 7:3-5

3 Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno?

4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno?

5 Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.

To je známe slovo. Ale čo keby sme ho prerozprávali našimi slovami 21. storočia? Napríklad: Prečo ťa vytáča tvoj brat alebo tvoja sestra? Prečo si taký naštvaný, keď vojde do miestnosti? Čo sa to s tebou deje? Vidíš na nej alebo na ňom nejakú chybu? Rozmýšľal si už niekedy nad tým, prečo ťa to vlastne tak veľmi vytáča? Nie je to náhodou preto, že to samé nenávidíš na sebe, ale odmietaš sa na to pozrieť zblízka?

Mám spolužiaka. Volá sa Karol. Ten človek ma neskutočne vytáča. A zároveň priťahuje. Pretože práve pri ňom si uvedomujem, na čom potrebujem najviac popracovať.

Takže druhá cesta preč od hnevu je uvedomenie si, že hnev je ako detektor dymu – odhaľuje problém a potrebujeme ten problém identifikovať. A znova opak je pravdou – chceš sa dostať do centra hnevu? Mysli si, že ty si ten dokonalý, ktorý nemá žiadny problém, že tvoje očakávania, tvoje ciele, tvoje hodnoty sú tie najdôležitejšie a že celý svet by sa mal točiť okolo teba a zistíš, že si plný hnevu.

Tretia cesta preč od hnevu je uvedomenie si, že hnev má určitú formu, že je formovateľný a že je len na nás, ako ho budeme formovať.

Možno si poviete – ale pre mňa je to také automatické. Taký proste som. Proste som ľahko iritovateľný, impulzívny. Nemôžem za to, že ty si flegmatik.

Pravdou je, že hnev má svoj cestovný plán. Odniekiaľ prichádza – o tom sme hovorili pred chvíľou a tiež niekam ide. Obyčajne odchádza dvoma smermi – navonok a dovnútra. Sme rozdielni v tom, aké percento pustíme von a aké percento pustíme dovnútra, no hnev vždy ide oboma smermi a niečo spôsobuje v oboch smeroch. Preto je dôležité formovať ho ešte predtým, než zasiahne svoj cieľ – teda nás samotných a tých ostatných

Jeden zo spôsobov, ktorými môžeme formovať náš hnev, je spomaliť ho. Seneca hovorí, že hnev je krátkodobé šialenstvo. Alebo, ak chcete, pri hneve dochádza k tzv. syndrómu Jima Carreyho – čím si nahnevaný a nahnevanejší, tým sa stávaš hlúpym a hlúpejším.

Biblia o tom hovorí v prísloví 14:16-17 - Múdry sa obáva a stráni zlého, ale blázon zúri a cíti sa bezpečný. Prchký sa dopúšťa bláznovstva, avšak zákerný upadne do nenávisti.

Alebo v prísloví 16:32 - Lepšie je byť trpezlivým, ako byť udatným, lepšie je ovládať sa, ako zaujať mesto.

Pre niekoho to znamená, že musí odísť niekam preč. Pre niekoho to znamená, že má naporúdzi inú myšlienku – napr. možno sa mýlim, niečo, čo to zrelativizuje. Pre iného to znamená, že odmietne spraviť to, čo zvykne robiť, čo nefunguje.

Ďalšou vecou, ako môžeme formovať náš hnev je verbalizovanie, vyjadrenie hnevu. Potrebujeme sa naučiť nájsť vhodný spôsob toho, ako vyjadriť hnev. A keď hovorím naučiť sa, znamená to, že vyslovene potrebujeme tomu venovať sústredené úsilie – tak isto, ako keď sa učíme hrať na nejakom hudobnom nástroji, alebo keď sa učíme matematiku.

Biblia nás vyzýva v Matúšovi 18, aby sme hovorili s bratom o tom, keď sme na neho nahnevaní. A ak nám to naháňa strach, tak potrebujeme s ním hovoriť aj o tom, že sa bojíme o tom hovoriť.

Druhá vec je, že hovoriť o svojom hneve neznamená hovoriť v hneve. Príslovie 15:1 hovorí, že vľúdna odpoveď odvracia prchkosť, ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.

Takže ďalšia cesta, ktorá nás povedie preč od hnevu, je to, že sa naučíme formovať svoj hnev. Samozrejme, ak prijmeme do svojho života klamstvo, že na svojom správaní nemôžeme nič zmeniť, je možné, že hnev v našom živote sa bude zbierať.

Štvrtá cesta preč od hnevu je odpustenie. Odpustenie znamená pustiť veci z rúk.

Ja nikdy nezabudnem, ako som raz pred dávnymi rokmi chcel odviezť v rámci mesta medzimestským autobusom. Ten autobus išiel priamo tam, kam som potreboval a keby som mal ísť mestskou hromadnou dopravou, musel by som asi 3x prestupovať. A tak som nastúpil na autobus a vodič ma poslal preč. Ja som mu ponúkol, že mu zaplatím toľko, ako keby som cestoval z vedľajšej dediny, ale on bol neústupný – povedal, že v rámci mesta ma nevezme do autobusu. Pamätám sa, ako som vystúpil z toho autobusu a nevedel som sa ukľudniť. V mysli som spriadal myšlienky, čo som mu mohol povedať, čo by ho bolo bývalo zranilo a podobne. Stále viac som bol naštvaný. Dostalo ma to do takej miery, že som bol až zo seba samého hotový, ako vlastne môžem takto rozmýšľať. Išiel som do poradenstva a duchovný poradca mi povedal jednoduchú vec. Povedal, že sa jednoducho potrebujem naučiť odpustiť a rozmýšľať inak.

Faktom je, že naše myšlienky vedú k pocitom a pocity vedú k činom. V praxi to vyzerá tak, že v tých istých situáciách sa naša myseľ môže uberať rôznymi smermi. Buď pôjde smerom, ktorý bude naďalej povzbudzovať náš hnev, alebo pôjde iným smerom. Vezmite si napríklad situáciu, keď v noci ide oproti vám auto, ktoré má zapnuté diaľkové svetlá. Vaša myseľ môže ísť tým smerom, že si povie:

1. to je ale darebák, čo si nedáva pozor, úplne ma oslepuje, ohrozuje tu všetkých, prečo takých šoférov vôbec púšťajú na cesty.

2. asi zabudol, že má rozsvietené svetlá, nie je to náhodou môj otec?, on vždy na to zabúda – je zaujímavé, že ak si pomyslíme, že v tom aute sedí niekto, koho máme radi, budeme asi inak rozmýšľať v celej tej situácii.

Naše myšlienky budú ovplyvňovať naše pocity a naše pocity budú potom ovplyvňovať naše činy. Biblia sa k tomu znova vyjadruje veľmi jasne. Vo Filipänom 4:8 Pavel píše – „Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“

Mal niekto minulý týždeň myšlienky, ktoré nezodpovedali tomuto popisu?

Piata cesta von z hnevu – úzky vzťah s Bohom – budem chodiť v Duchu a nie v tele.

Toto je akési zhrnutie všetkých predchádzajúcich bodov. V Galatským 5 sa píše, že keď chodíme v Duchu, nebudeme vykonávať žiadosti tela. Keď prežívaš úzky vzťah s Pánom, bude pre teba ťažké sa nahnevať. Prečo? Pretože budeš vedieť, že to, čo sa deje, sa nedeje náhodou. Pretože budeš vedieť, že je ešte niekto väčší ako ty, kto sa stará. Pretože nebudeš musieť reagovať impulzívne, nebudeš ty musieť bojovať o svoju česť a o svoju povesť, ale budeš vedieť, že Boh to robí za teba.

Všetci vieme, aký obrovský rozdiel je, keď začneme deň s Pánom a keď ho začíname sami.

Takže ak by sme to mali zhrnúť, hnev je niečo, čo zakúšame všetci. Všetci vyjadrujeme hnev inak – niektorí viac prskajú navonok, iní sa zasa viac zožierajú dovnútra. Je možné hnevať sa a nehrešiť, no Božím zámerom pre náš život je mať svoj hnev pod kontrolou. Môžeme si vybrať, či pôjdeme v našom živote cestou hnevu, alebo či dovolíme, aby sa hnev stal v našom živote kontrolkou, ktorá ukazuje na potrebu zmeniť niečo v nás, alebo vyriešiť niečo v našich vzťahoch. Dovoľme Bohu, aby On vládol aj v tejto oblasti našich životov.

Súvisiace linky

Program stretnutia
Scénka Človeče nehnevaj sa - súvisiaca s touto kázňou

Video

Get the Flash Player to see this player.

Audio

Get the Flash Player to see this player.

Hodnotenie