POHĽAD Z OBOCH STRÁN PLOTA

Doug Stevens | Komentáre (0)  |  Pridaj k obľúbeným

Tento článok o autorite napísala osoba, ktorá bola pastorom aj mládežníckym pastorom. Ponúka jedinečný pohľad na postavenie ako aj na autoritu.

Pracovník s mládežou zmenil pastorov pohľad na vzťahy medzi pracovníkmi

Väčšina pastorov verí v prácu s mládežou (aspoň dúfam). A väčšina pracovníkov s mládežou verí vo všeobecné poslanie cirkvi (keď to príde na pretras). Keď sa však pokúsia spojiť svoje snahy, pastori a mládežnícki pracovníci sa dostávajú do vážnych sporov. Moje skúsenosti z oboch strán ma nútia k tomu, aby som chcel viac porozumieť vzorom týchto konfliktov a pomohol pastorom a vedúcim nájsť konštruktívne riešenia týchto napätí. 

Môžeme sa veľa naučiť...

Na začiatok musí každý z nás – či už pastor alebo vedúci – uznať, že je toho veľa, čo sa môžeme učiť. Ak vidíme vzťah medzi vedúcim a pastorom ako konkurenčný alebo súperiaci, sme neospravedlniteľne nasmerovaní zlým smerom. Môžeme si myslieť, že máme dobré dôvody na to, aby sme sa na tú druhú osobu pozerali podozrievavo alebo s odporom. Dokonca sa môžeme domnievať, že je pre našu službu nepodstatná, alebo dokonca škodlivá. No toto napäté prostredie ľahko skriví naše pohľady, upevní predsudky a zúži naše záujmy. 

Ak je možné vytvoriť živý pracovný vzťah, postavený na spoločných cieľoch služby, prečo by sme to neurobili? Ale ak sa to ukáže ako nemožné, prečo si jednoducho nezaželať všetko dobré a rozísť sa ako priatelia? Tak ako to urobili aj Pavol s Barnabášom. 

...ale aj veľa stratiť

Tieto dve možnosti znejú trochu extrémne. Myslíme si, že ak vystačíme bez spolupráce, prečo by sme sa mali k niečomu nútiť? Oddelené úspechy, rozvážne zmierňovanie napätia, ktoré predchádza otvoreným konfliktom, povrchne zdvorilé dôkazy tvrdení. ... neboli by to uspokojujúce riešenia našich problémov?

Možno áno – keby bol prvoradý zovňajšok; ak by boli jednotliví kresťania sebestačnými jednotkami v službe; ak by bola Božím štandardom pre cirkev len púha existenčná funkcia. Lenže Boh očakáva viac, a sľubuje ešte viac. My všetci strácame, keď sa uspokojíme s bezpečným, pohodlným a príliš jednoduchým rozdelením úloh. 

Cirkev káže o jednote, srdečnosti a harmónii úzko pospájaného Kristovho tela. Ak my, ako duchovní pracovníci otvorene nevytvárame milujúce spoločenstvo, strácame rozhodujúci aspekt našej autority a dôveryhodnosti. Naším pokrytectvom tak otvorene popierame a robíme neúčinným tento centrálny koncept kresťanskej viery – jednotu cirkvi. 

Taktiež strácame po iných stránkach. Okrem do očí bijúceho pokrytectva, ktoré je zjavné vzájomným odstupom, kazateľ aj mládežnícky vedúci strácajú v oblasti nápadov a zdrojov zo služby aj osobného života, ktorými môžu jeden druhému poslúžiť. Izolácia nás ochraňuje pred zasahovaním, no môžeme sa cítiť dosť opustene. Vzájomné posielanie správ nás môže ochrániť od osobných stretnutí, no tiež nás môže ukracovať o pochopenie a povzbudenie. 

Pre všetky tieto dôvody – či už medzi nami leží niekoľko kilometrov alebo rokov – čas a energia, ktorú investujeme na vytvorenie ozajstného tímu sa vyplatí. Po váhavom zblížení možno dokonca zistíme, že sme na jednej lodi. 

Tak ako to napravíme?

Ale ako dokážeme to, aby vzťah medzi kazateľom a vedúcim fungoval? Keďže som sa už ocitol na obidvoch stranách, rád by som vám ponúkol niekoľko stratégií – najskôr pre kazateľov a potom pre tých, ktorí pracujú s mládežou. Každý hrá pri budovaní zdravého spoločenstva dôležitú úlohu. 

Kazateľ

Šanca pre úspech v práci s mladými závisí do značnej miery na stanovisku a záväzkoch nás, kazateľov. My musíme byť tými, ktorí sa doslova vrhnú a otvoria dvere vedúce k možnostiam v práci s mládežou. 

Naša plná podpora pre túto službu je rozhodujúca. Ani naša odbornosť ani skúsenosti nie sú tak dôležité, ako vysoká úcta voči mandátu oslovovania a vyučovania mladých ľudí. Prácu s mladými musíme brať ako jeden z aspektov poverenia cirkvi, ktorý je rovnako dôležitý ako čokoľvek iné, čo cirkev robí. 

Uvedomujem si, že existuje niekoľko mládežníckych pracovníkov, ktorí uspeli napriek tomu, že ich kazatelia a autority ich zanedbávali, alebo dokonca „uložili do karantény.“ Títo vedúci museli obhájiť samých seba a hodnotu ich služby, za čo získali rešpekt od skeptikov. N, omnoho viac vedúcich, v rovnakom položení, sa stali demoralizovaní, napriek tomu, že sa usilovali bojovať voči apatii alebo obmedzeniam. Potom niet divu, že  sa od kazateľa vyžaduje nadšený súhlas k napredovaniu a poskytnutie prostriedkov pre úspech. Ak sa nám nepodarí rozvinúť potrebné výhody, mrháme svojou úlohou.

Prevzatie zodpovednosti

Svoje vyhlásenie o podpore môžeme najlepšie potvrdiť tým, že prevezmeme určitú zodpovednosť za prácu s mladými. Vedúcemu a jeho tímu tak urobíme cestu, aby mohli napredovať. To znamená, že najskôr musíme verejne schváliť a jednoznačne prehlásiť, že zámerom zboru je poskytovať  kvalitný program pre mladých ľudí, zatiaľ, čo sa ostatní dôležití pracovníci pripoja ku spoločnému povzbudeniu. Toto rieši problém legitimity mládežníckej služby a varuje cirkevné zhromaždenie, aby sa pripravilo na prirodzené nároky a vstupy mládežníckeho programu. 

Zároveň môže kazateľ posunúť vedúceho (a tým celú mládežnícku službu) do širšej pozornosti v celom zbore. Ako to urobíme, závisí od konkrétnych darov a náklonnosti vedúceho. Ak však nájdeme to správne miesto, zrastená viditeľnosť mládežníckej služby sa ukáže byť výhodnou pre všetkých. Pravidelný priestor pre mládežnícku službu počas nedeľných bohoslužieb môže spôsobiť zázraky v narastaní uvedomovania si a dôvery zboru v napredovanie práce vedúceho s ich deťmi. 

Predstavenie mládežníckej služby vedeniu cirkevného zboru

Ako pastori môžeme byť nápomocní aj pri zabezpečení základnej podpory pre mládežnícku službu. Na stretnutiach vedenia zboru a jednotlivých výborov môžeme presvedčivo podporiť určitý postup, napríklad navýšenie mládežníckeho rozpočtu. Môžeme  vysvetliť aj používanie vhodných zborových priestorov a zaujať diplomatický postoj ku nerozumným kritikom práce s mládežou a tak umlčať ohováračov. 

Môžeme tiež ochrániť vedúceho  a decká pred tendenciou zboru využívať ich. Veď viete ako to chodí: „Nebolo by pekné, keby mladí: a) vyčistili okolie kostola b) uvádzali večerné bohoslužby c) rozdali 10 000 letákov po domoch? Dajme im šancu poslúžiť, veď zbor im dáva tak veľa. Takže dohodnuté... povedzte to niekto vedúcemu mládeže. Čo je ďalší bod programu?“ Tieto úlohy majú svoju hodnotu, ale spôsob ich zadania je urážlivý. Hoci by sme boli zdržanliví uložiť takéto jednostranné rozhodnutia dospelým, ale urobiť to mladým, nám nerobí problém. 

Ako kazatelia môžeme tieto situácie predvídať a sprostredkovať. To neznamená, že tvrdím, že by sme mali byť v takej pozícii, aby sme konali nefér a v prospech mladých, no musíme konať spravodlivo a pozitívne v mene toho, kto to potrebuje. Takýto stupeň záujmu mládežnícky vedúci hlboko ocení a môže to len prehĺbiť význam vášho vzťahu. 

Otvorene povedané, s mládežníckym vedúcim pracujeme najlepšie a programu celého zboru sme najviac nápomocní vtedy, keď sme dôslednými a otvorenými podporovateľmi práce s mládežou (presne tak ako by mal byť mládežnícky vedúci pre ostatných pracovníkov v zbore). Ako kazatelia povolíme prácu s mládežou, pokiaľ ju vykonáva mládežnícky vedúci.  Vedome akceptujeme svoju úlohu služobníka, ktorý morálne podporuje  pracovníkov a samotný projekt. Neochabujúcimi ambíciami každého kazateľa, ktorý sa skutočne stará, je vidieť prácu s mládežou,ako prekvitajúcu časť zborovej služby a mládežníckeho vedúceho, ktorý rastie v naplnení a efektivite. 

Odvaha prepustiť 

Nie je prekvapujúce, že ak na seba prevezmeme túto úlohu služobníka, musíme mať najskôr dôveru v charakter, kompetenciu a vhodnosť nášho pracovníka s mládežou. Bez tejto dôvery nebude náš vzťah fungovať aj keď sa máme radi a uznávame tie isté doktríny. 

Ústrednou záležitosťou je kontrola. Musíme odolať pokušeniu byť panovačným a neustále dýchať vedúcemu na krk dozeraním a , aby formuloval a vytváral formy a dynamiku služby. Musíme ho/ ju nechať experimentovať, uspieť, padnúť, zmeniť a rozvíjať. 

Vyhodnotenie a spätný pohľad sú na mieste; no je nerozumné zaobchádzať s naším vedúcim ako s obyčajným náhradníkom, ktorý je tu len na to, aby uskutočňoval naše návrhy a hral sa s projektmi. (Ak sa mládežníckemu vedúcemu tento spôsob páči, je to znakom niečoho nezdravého.) Naše dojmy a hodnotenia by mali byť vyjadrené priamo, objektívne a konštruktívne. Kritiku by , by sme si mali dôkladne preveriť predtým, než si vytvoríme vlastné závery, alebo niečo podnikneme. Rovnako, by sme mali úprimne a priamo vyjadriť pochvalu a použiť pri tom spôsoby, ktoré  zdôraznia vynaložené úsilie aj osobu. 

Napriek tomu, že chceme prenechať kontrolu nad programom mládežníckemu vedúcemu, musíme zostať na dosah. Dobrým riešením je stretnúť sa raz za týždeň a spoločne hodnotiť, snívať a diskutovať, no ostať na blízku v prípade krízy. Okrem toho môžeme veľa získať tým, že niekoľkokrát za rok strávime spolu dlhší čas – napríklad na dovolenke – tým, že budeme spolu plánovať, riešiť problémy a prehlbovať osobnú stránku nášho vzťahu. 

Čím viac vieme o práci s mládežou vo všeobecnosti a čím viac poznáme konkrétne podmienky v našom zbore, o to viac môžeme vylepšiť svoju vlastnú službu. Náš pracovník s mládežou má nápady a skúsenosti, ktoré nám môžu pomôcť. A ak berieme jeho/ jej názory vážne, obohatí nás to a zároveň stmelí náš vzťah. 

Veľmi poučné môžu byť pre nás strategické návštevy mládežníckych programov, priateľské škriepky so študentmi, alebo dokonca občasné výpady do sveta kultúrneho života mladých. Prináša to však so sebou aj risk. Keď sa ukážeme na programe pre mladých, mali by sme ostať podriadení programu a vedeniu. Naša prítomnosť by mala byť tichá (predovšetkým), priateľská (nie útočná) a so zámerom prirodzene zapadnúť. Ak v tejto oblasti nemáme žiadne skúsenosti, vedúci mládeže nám môže pomôcť osvojiť si určitý protokol pre dospelých. 

Okrem toho, že sa zapojíme takto priamo, môžeme sa tiež dôverne zoznámiť s dospelými a študentskými pracovníkmi, ktorí sú kľúčovými v práci s mladými a tvoria určitý most k širšej komunite v zbore. Možno budeme chcieť aj doporučiť vedúcemu mládeže možných budúcich vodcov, hoci nikto by k tomu nemal byť nútený. Výsledok by mohol dopadnúť katastrofálne. 

Mládežnícky vedúci

Doteraz som hovoril ku seberovným (kolegom). No táto často ťažká úloha budovania zdravých pracovných vzťahov je dvojsečným mečom. Kazateľ nemôže niesť slabého vedúceho, rovnako ako silne rozvinutá služba s mládežou nemôže byť pre cirkev náhradou v čase úpadku. Bol som pracovníkom s mládežou. A teraz, keď som už „na druhej strane plota,“ chcel by som vám povedať o zodpovednostiach, ktoré musí mládežnícky vedúci naplniť ak sa má  vízia, o skutočnom zdravom vzťahu medzi ním a kazateľom,  stať reálnou. 

Dosiahnutie rešpektu zastaralým spôsobom

Ako mladší partneri v tomto pracovnom vzťahu musíme dosvedčiť, že sme schopní, zainteresovaní a pripravení spolupracovať. Dôveryhodnosť, ktorú musíme využiť efektívne, ešte nemáme, musíme si ju získať. Ak sa rozhodneme stať sa mládežníckym vedúcim s presvedčením, nebude nám robiť problém podriadiť sa a nechať sa otestovať a tak ďalej rásť v tomto Božom povolaní. Ak nás ale vyhliadka na takéto preverenie odrádza, mali by sme ešte raz prehodnotiť svoje povolanie. 

Kedykoľvek, ako mládežnícki vedúci slúžime, často sme dodatočne kritizovaní a nie zriedkavo spájaní s kontraverziou. Toto všetko patrí k opisu našej práce a kazateľ musí mať dôvod na to, aby nám mohol dôverovať, že to zvládneme. Chyby sa stanú osudovými len vtedy, keď nie sme schopní napraviť ich a začať znovu, úprimne si uznať slabosti alebo chybný úsudok. 

Nemusím ani spomínať, že našou najvyššou prioritou by mal byť otvorený a lojálny vzťah s naším kazateľom. Bez jeho plnej podpory sú naše plány pre prácu s mládežou v nebezpečenstve. 

My, ako vedúci mládeže sa musíme vidieť ako dospelí spolupracovníci svojich kazateľov. Musíme chcieť a byť schopní zúčastniť sa osobných rozhovorov bez zdesenia, bedákania alebo trucovania. Na druhej strane,nemôže byť naša lojalita voči kazateľovi a voči širším cieľom zboru otázna. Musíme sa vyhnúť nedosiahnuteľným požiadavkám a nevhodným ultimátam. Tieto extrémy, ktoré vyjadrujú našu nedospelosť podkopávajú kazateľovu dôveru v naše schopnosti a spoľahlivosť. 

Prejavy našej nezodpovednosti môžu tiež veľmi rýchlo zastaviť prácu s mladými. Trvalo neprimerané plánovanie; odmietanie dialógu s rodičmi a váženia si ich požiadaviek a túžob; utekanie od problémov; vychutnávanie predlžovaného dospievania; ignorovanie sťažností; detinské záchvaty zlosti v strese – všetky tieto postoje a správanie majú zničujúci dopad a vedú k strate rešpektu. 

Pozitívne riešenie problémov

Pamätám si na jednu situáciu, ktorá je príkladom toho ako je možné riešiť konflikty so zrelým postojom. (Mená postáv sú zmenené.) Jana, pracovníčka s mládežou, bola rozhorčená, že Peter, kazateľ, zrušil scénku, ktorú plánovala spolu s niekoľkými deckami ako ilustráciu k nedeľňajšej téme. Bola zranená, že zabránil jej výtvoru a nahnevaná z toho,ako nepríjemne sa cítila, keď musela povedať mladým, ktorí boli do toho zapojení, že scénka sa ruší. 

Rozčuľovala sa celý deň, a keď za ňou Peter prišiel s inými vecami, reagovala negatívne, pasívne alebo agresívne. Peter bol z tohto jej chladného správania zmätený. Nebola to tá veselá Jana, ktorú mal tak rád. 

Nasledujúci deň sa Jana rozhodla risknúť bezpečie svojej práce a obrátiť sa na Petra priamo. „Prepáč Peter... Máš pre mňa chvíľu čas? “

„Nemôže to počkať do budúceho týždňa?“ Peter sa na ňu ani nepozrel. Zhlboka sa nadýchla. „Ani nie. Som trochu nahnevaná a potrebovala by som sa s tebou porozprávať ešte dnes, ak je to možné.“

„No dobre, poď dnu. Tak čo sa deje?“ Peter položil pero a pohľadom skúmal dôvod jej trápenia. 

„Týka sa to toho nedeľného programu. Cítila som sa dosť zarazene, keď si mi povedal, že by sme mali vypustiť tú scénku, ktorú sme plánovali. Myslím si, že vizuálne dotvára dojem témy a tiež sú v , aby si vedel prečo som bola včera tak mimo.“

„Nuž, vôbec som si neuvedomil, že by mohol na teba môj návrh takto zapôsobiť.“

„Tvoj návrh?“

„No vieš, rozmýšľal som nad jednou dvojzmyselnou scénkou, ktorú robili mladí asi pred dvoma rokmi. Nechcel som sa znovu popáliť.“ Ticho. „Ak si myslíš, že to doplní zmysel a pomôže, tak potom s tým nemám problém. Urobme to.“

„Och, super. Ďakujem že si to včera so mnou vydržal. Myslím, že sa ti to bude v nedeľu páčiť.“

Jana a Peter sa nenechali vzájomne odradiť a konfrontáciu zvládli efektívne a zrelo. Nabudúce to pravdepodobne bude ešte lepšie. Takéto stretnutia sa pravidelne končia dobrými výsledkami; dôvera sa buduje tým, že sa vyhneme vzájomnému podkopávaniu alebo seba-uspokojivému,  lacnému úderu.

Neustále informovanie kazateľa

Kazatelia nemajú radi prekvapenia (s výnimkou narodeninových osláv) a je našou povinnosťou neustále ich informovať. Aby nás mohli rozumne zastupovať, musia mať dostatočné informácie o našej práci. Informačné stretnutia raz za týždeň (alebo dva) môžu byť efektívnym spôsobom pre udržanie stáleho a zvládnuteľného informačného toku.

Kazateľ tiež potrebuje poznať filozofiu a ciele, ktoré sprevádzajú našu službu. Mali by sme mu ich popísať a pravidelne hodnotiť. A keď na ne reaguje, mali by sme jeho tvrdenia, kritiku a návrhy počúvať veľmi sústredene. Jeho návrhy a hodnotenia z iných zdrojov, by sme si mali hlboko vážiť. 

Zároveň, kazateľ očakáva rozumnú, úprimnú a včasnú reakciu na jeho záujmy v oblasti práce s mládežou. Naša dôsledná vnímavosť je pre neho najlepším dôkazom o tom, že náš pracovný vzťah je na správnej ceste. 

Ďalšia priorita, na ktorú musíme ako pracovníci s mládežou pamätať je, že by sme mali predchádzať rozdeleniu zboru na dospelých a mládež. Je pravda, že mladí potrebujú rozvinúť svoju identitu najskôr v oddelenej skupine, až potom sa môžu bez problémov začleniť do zboru. Táto taktika je ale len dočasná a vedie ku konečnému cieľu celoživotného učeníctva. V opačnom prípade sa zapojenie mladých v zbore skončí spolu so strednou školou alebo keď odídu ich spolupracovníci. 

Nič nevie kazateľa nahnevať viac ako to, že priamo v srdci jeho zboru sa buduje „samostatná ríša“ mladých. Takýto postoj z našej strany nás môže obrať o možnosť rozumného začlenenia a spolupráce mladých na živote celého zboru.   

Najlepší spôsob, ako zabrániť vzájomnému odcudzeniu mladých a dospelých je, že budeme vytvárať príležitosti, kedy zoznámime decká s kazateľom a vzniknú tak priaznivé dojmy. Keď decká uvidia, že kazateľ je len obyčajný chlapík, ktorý sa o nich zaujíma, ich postoj voči dospelým sa vo všeobecnosti zlepší. A keď sa pastor začne pozerať na mladých ako na osobnosti, ktoré sú reálnou súčasťou jeho zboru, stúpne aj jeho podpora práce s mládežou. Čím menej sú si však pastor a mladí v našom zbore blízki, tým viac stretnutí by sme mali plánovať. 

Niektorých pastorov je treba ale ochrániť pred ich vlastnými nešikovnými pokusmi zoznamovania sa s mladými. Iní sú touto myšlienkou natoľko zastrašení, že predstierajú zaneprázdnenosť, aby túto svoju neistotu zakryli. Ale s jemným pobádaním, starostlivým plánovaním pastorových návštev na stretnutiach mládeže a taktickou inštruktážou mladých, ktorá tomu predchádza, to môžeme uľahčiť a spraviť zábavné pre každého. 

Podeľ sa so svojím snom

Pracovník s mládežou nie je pastorovým poskokom, ale nevelí ani žiadnemu konkurenčnému kráľovstvu. Obe ich služby sa navzájom prelínajú a zbližujú, pretože pracovník s mládežou predstavuje širšiu skupinu mladých ľudí, ktorí sú pripravení na celoživotné spoločenstvo a službu v tejto duchovnej rodine. 

Preto by mal byť pracovný vzťah kazateľa a vedúceho mládeže charakterizovaný vzájomnou úctou a pomocou. Za týmto zľahčeným a prázdnym rečníckym pojmom tímovej služby, však stojí spoločné úsilie o vytvorenie úprimného priateľstva a spoločného sna o vzostupe Božieho kráľovstva uprostred nás. Keď vyjadrujeme spoločné nádeje, vychutnávame si malé víťazstvá, prechádzame ťažkými obdobiami a sklamaniami, musíme si pamätať, že to niekedy trvá roky, kým môžeme žať plody, po ktorých obaja túžime – a je dobré mať niekoho, kto s nami ponesie toto bremeno. Keď máme toto na mysli, môžeme ostať dobrými spojencami, aj keď spolu urputne súperíme. 

Dough Stevens je kazateľom v Hillside Covenant Church, Walmut Creek, California.

Hodnotenie

1 2 3 4 5