SVÄTÝ SEX - Ako naplňuje naše duše

Philip Yancey | Komentáre (0)  |  Pridaj k obľúbeným

Iba v technologicky vyvinutých kultúrach ľudia zmenšujú sex na akt rozkoše, ktorý robíme ako ktorékoľvek zviera. Hudba nás prezradila.

Môj priateľ, lekár, strávil dva mesiace v odľahlej časti afrického národa Benínčanov. Lietadlo, na ktorom cestoval domov, premietalo súčasné filmy a po dvoch mesiacoch v odlúčení od akýchkoľvek médií, sa mu zdali šokujúce. Každý film sa zameriaval na sexuálny vzťah, akoby to bola jediná významná téma na svete, zatiaľ, čo môj priateľ Dávid, sa trápil závažnými problémami – chorobami, chudobou, hladom, náboženstvom, smrťou – vecami, ktorými sa zaoberal spolu so svojimi kolegami. Pritom to boli veci, ktoré nemali nič spoločné so sexuálnymi záležitosťami. Keď lietadlo pristálo kvôli načerpaniu paliva na letisku v Bruseli, Dávid videl celé rady časopisov na predaj, ktoré ponúkali ženské prsia v rôznych štádiách odhalenia. Aj to sa mu zdalo zvláštne, pretože pracoval v oblasti, kde si ženy bežne odkrývali svoje prsia na verejnosti, nie však kvôli sexuálnemu vzrušeniu ale kvôli tomu, aby nakŕmili svoje deti. Vitaj späť v západnej civilizácii, pomyslel si pre seba.

Nepoznám lepší príklad moderného, redukcionistického prístupu k životu ako ľudskú sexualitu. Robíme dotazníky, kde sa ľudí pýtame na ich súkromný sexuálny život a píšeme návody, ktoré sú založené na informáciách, ktoré sme získali pozorovaním ľudí, ktorí mali sex v laboratórnych podmienkach. Prváci na strednej škole sa učia veci, ktoré boli pre predchádzajúce generácie zakázané.

Zároveň nepoznám väčšieho zlyhania medzi kresťanmi, ako keď prezentujú presvedčivý prístup k sexualite. Mimo cirkvi si ľudia myslia, že Boh je veľký neprajník ľudskej sexuality a nie jej vynálezcom. Pápež povie nejaké vyhlásenie, denominácie, vydajú stanoviská k problému a veľa kresťanov ich ignoruje a nasledujú zvyšok spoločnosti. Prieskumy ukazujú, že rozdiel v množstve ľudí, ktorí majú predmanželský sex, alebo spolu pred manželstvom bývajú, je medzi tými, ktorí do zboru chodia a tými, ktorí nechodia, veľmi malý. Prieskumy taktiež ukazujú, že mnoho ľudí svoje zbory opustilo kvôli tomu, že boli znechutení z pokrytectva v otázke sexu, obzvlášť vtedy, keď kazatelia zlyhajú a nedodržiavajú to, čo kážu.

Nič, čo je ľudskej sexualite vlastné, človeka neodradí od toho, aby mal sex s viacerými partnermi naraz, s oboma pohlaviami, dokonca deťmi, blízkymi príbuznými alebo zvieratami. Avšak, každý kmeň, ktorý študovali antropológovia, má tabu, ktoré zahŕňajú aj niektoré z týchto praktík. Akoby inštinktívne, „najprimitívnejší“ ľudia rozoznávajú v sexe niečo viac ako obyčajný fyzický akt.

Iba v technologicky vyvinutých kultúrach ľudia zmenšujú sex na akt rozkoše, ktorý robíme ako ktorékoľvek zviera. Hudba nás prezradila. Známa pieseň od skupiny Bloodhound Gang nás vyzýva: „Ty a ja, zlatko, nie sme nič iné ako cicavce, tak to poďme robiť, ako to robia na kanále Discovery.“ Prečo nie? Televízny kanál Discovery často vysiela detailné zobrazenie sexu v zvieracom kráľovstve.

Pokus o zredukovanie ľudského sexu na obyčajný zvierací akt však vedie do neočakávaných problémov. Čím viac sa učíme o ľudskej sexualite, tým viac sa odlišuje od toho, ako to robia zvieratá. Najjasnejšie je, že ľudia k sexu prichádzajú nadmieru vystrojení. Ľudský samček má najväčší penis zo všetkých primátov a ľudská samička je jediný cicavec, ktorej prsia sa vyvinú ešte pred jej prvým tehotenstvom. Zdanlivo všetky ostatné cicavce majú špecifický čas, kedy je samička dostupná alebo sa hára, avšak žena je dostupná kedykoľvek, nielen raz alebo dvakrát do roka. O čo viac, ľudský druh je jedným z veľmi mála druhov, v ktorých samička dosahuje orgazmus a ľudia pokračujú v sexuálnom vzťahu ešte dlho potom, ako dosiahli vek, kedy je už nemožné splodiť potomka. Prečo sme takí „presexovaní“?

Kľúčom je vzťah. Ľudské bytosti zažívajú sex ako osobné stretnutie, nielen biologický akt. Sme jediným druhom, ktorý bežne kopuluje tvárou v tvár, aby sa tak partneri mohli pozerať na seba, keď sú spolu a majú celo-telesný kontakt. Na rozdiel od iných spoločenských zvierat, ľudia uprednostňujú pri tomto akte súkromie. Pri mnohých druhoch samičky otvorene demonštrujú svoju dostupnosť opuchnutými a sfarbenými genitáliami a samček so samičkou sa spoja pred očami celej skupiny.

Zoólogovia si lámu hlavy nad zvláštnosťou ľudskej sexuality, pretože nie sú schopní nájsť v sexe žiadnu evolučnú výhodu, ktorá by priamo neviedla k reprodukcii. Niektorí túto otázku uzavreli tak, že pre ľudí sex predstavuje obrovskú stratu času – to je určite pravda, ak by zámerom sexu bolo oplodnenie a nie vzťah.

V každej podobe ľudská sexualita povzbudzuje ku vzťahu. Ľudia sa dohadujú na zmluve medzi súhlasnými stranami – v zmluve tak jednoduchej ako je manželský sľub, či v prípade turistu, ktorý za hodinu prostitútkinho času musí platiť alebo tak zložitý ako shakespearovský milostný trojuholník. Na rozdiel od domácich býkov alebo baranov, ktorí odbavia každú dostupnú samičku vo vzdialenosti čuchu, páriaci sa ľudia si vyžadujú určitý obojstranný súhlas. Ak žiaden neexistuje, nazývame to znásilnením a trestáme ho.

Niektorí ľudia sa snažia správať k sexu ako k zvieraciemu aktu. V scéne z filmu Čistá myseľ (A Beautiful Mind), nesmierne chytrý ale spoločensky neschopný John Nash pristúpi k atraktívnej žene pri bare a povie jej: „Počuj, nemám slová na to, aby som povedal čokoľvek je nutné na to, aby som ťa dostal do postele. Tak, môžeme predstierať, že som tie veci povedal a prejsť priamo na tú časť, kedy si vymeníme telesné tekutiny?“ Rýchlo sa z otlačku jej dlane na svojej tvári naučí, že redukcionizmus nefunguje tak dobre ako „baličská fráza.“

Schizofrenická – tak najlepšie sa opisuje pohľad dnešnej spoločnosti na sexualitu. Na jednej strane vedci trvajú na tom, že sme organizmy ako ktorékoľvek iné zvieratá a že sex je prirodzené vyjadrenie tejto zvieracej podstaty. Pornografický priemysel (čo v hrubom zisku USA produkuje viac peňazí ako všetky profesionálne športy dokopy) veselo uspokojuje dopyt, poskytuje sexuálne zobrazenia slávnych a anonymných ľudí každému, kto je ochotný platiť.

Ale keď sa ľudia skutočne správajú podľa svojej zvieracej podstaty, spoločnosť sa mračí a nesúhlasí. John Nash dostane facku za to, že povie pravdu. Niekoľko štátov v USA legalizovalo prostitúciu, ale žiadna matka nepovzbudzuje svoju dcéru k tomu, aby si takúto kariéru budovala. Hollywood môže na obrazovke oslavovať cudzoložstvo dospelých, ale v skutočnom živote to pôsobí bolesť a vzburu, ktorá je niekedy taká silná, že dovedie tú zranenú stranu k vražde rivala alebo k tomu, že skočí z mosta.

Koreňom tejto schizofrénie je pokus o zminimalizovanie sexu medzi ľuďmi na čisto fyzický akt. Ale u ľudí, na rozdiel od oviec alebo šimpanzov, sa pri sexe jedná o viac ako len o telá. V knihe Ľudské dejiny znásilnenia (A Natural History of Rape), Randy Thornhill a Craig T. Palmer píšu, že iba pri 22 percentách znásilnení je „spontánne“ násilie omnoho väčšie ako to, potrebné k podmaneniu si obete, avšak pritom každý poradca vie, že to skutočné násilie sa odohráva vnútri a môže viesť k dlhým rokom depresie, nočných morí, strate pamäti a sexuálnej dysfunkcii. Obete zneužívajúcich príbuzných a pedofilných kňazov dosvedčujú, že je niečo omnoho viac zranené ako telo, keď dospelý, ktorému dieťa dôveruje, toto dieťa sexuálne zneužije. Aj po desaťročiach utrpenie stále pretrváva.

V roku 2002 Najvyšší súd USA ustanovil, že Kongres nemôže uznať za nezákonné „virtuálne detské porno,“ ktoré je zostavené zo zobrazení, ktoré sú vygenerované počítačom na internete, keďže pri ich výrobe sa nikomu nespôsobuje žiadna ujma. Ich rozhodnutie zanedbáva ujmu, ktorá je spôsobená ľuďom, ktorí sa na produkovaní takýchto vyobrazení živia, pretože tá skutočná ujma sa pri sexualite odohráva vo vnútri. Do sexu sa môžu zapojiť naše telá, ale na rozdiel od funkcií tela, akými sú potenie, kýchnutie alebo čkanie, dotýka sa aj našich duší – tak nežne, a tak nebezpečne, ako sa ich je len možné dotknúť.

PREČO HRÁ SEX OMNOHO VÄČŠIU ÚLOHU v moderných mestách než, povedzme, v dedinách pri Amazonke? Móda, billboardy a reklamy na oknách mestských autobusov poskytujú ľudskej sexualite dôležitosť, ktorú nikdy nemá v džungli, kde sú všetci nahí. Francúzsky sociológ, Jacques Ellul, videl našu modernú fixáciu na sex ako symptóm porušenia intimity. Tým, že sme oddelili fyzický akt sexu od vzťahu, môžeme sa iba zdokonaľovať v „technike“ – a preto je tu propagácia štúdií sexu, návodov na sex a sexuálne videá, z čoho žiadne nehovorí priamo ku skutočnému zdroju našej bolesti.

Keď spoločnosť stratí vieru v Boha, nižšie moci povstanú, aby tak prevzali Božie miesto. „Každý muž, ktorý klope na dvere erotického salónu, hľadá Boha,“ hovorí G. K. Chesterton. V modernej Európe a USA má sex takmer posvätnú vlastnosť mýtickej, božskej sily. Vyselektujeme si svojich „najsexi“ jedincov a priradíme im štatút bohov a bohýň. Podlizujeme sa im v každej maličkosti, vysielame ich telesné miery, obklopujeme ich paparazzi, odmeňujeme ich peniazmi a štatútmi. Sex už viac neukazuje na niečo vzadu; stáva sa z neho vec samotná, tá náhrada posvätného.

Samotné slovo sex pochádza z latinského slovesa, ktoré znamená odseknúť alebo utrhnúť. Sexuálne impulzy nás vedú k tomu, aby sme zjednotili, nejako obnovili tú jednotu, ktorá bola potrhaná. Freud diagnostikoval túto hlbokú bolesť vnútri ako túžbu po jednote s rodičom; Jung diagnostikoval túžbu po jednote s opačným pohlavím. Kresťan vidí hlbšiu túžbu, a to po jednote s Bohom, ktorý nás stvoril.

Nanešťastie, len niekoľko ľudí hľadá pohľad na skutočný význam ľudskej sexuality v cirkvi, keďže sa na cirkev pozerajú ako na neschopného nepriateľa sexu. Malo by byť zjavné, prečo cirkev tak často upadá na stranu utláčateľa a nie oslavovateľa sexuality: žiadna iná ľudská túžba nie je silnejšia a zložitejšia na ovládanie. Sex má dostatočne veľa spaľujúcej sily na strávenie svedomia, manželských sľubov, rodinných záväzkov, náboženskej oddanosti a čokoľvek iné, čo sa mu postaví do cesty.

To, ako sa cirkvi dostalo reputácie ako nepriateľa sexu, je dlhý príbeh, v niektorých smeroch zahanbujúci a v iných pochopiteľný. Každá spoločnosť určuje hranice alebo tabu v oblasti sexuality, a v západnej civilizácii bolo kresťanstvo hlavnou silou, ktorá tieto hranice určovala. V rozpore s pohanskou gréckou a rímskou kultúrou, v ktorých sa do uctievajúcich obradov zapájali chrámové prostitútky, raná cirkev prechádzala obdobím očisťovania.

Svätý Augstín sa odvrátil od tohto pohanského pozadia a mučený svojou vlastnou vinou z minulosti si v mysli spojil prechod hriechu s aktom súlože a vyhlásil, že sex za akýmkoľvek iným účelom, ako je splodenie dieťaťa, je hriech. A ľutoval, že Boh vôbec sex stvoril.

Augustínov súčasník, Jeronymus, zašiel omnoho ďalej. Prenasledovaný sexuálnymi predstavami si často uvedomil, že je „obkolesený skupinami tancujúcich dievčat.“

Ako formu očistenia si zvolil štúdium knihy Židov. Výsledkom jeho štúdia bol prepis Biblie, známy ako Latinský Vulgát, ktorý cirkev používala tisíc rokov, ale s Jeronýmovým postojom k sexu urobila len málo. „Vzdávam česť manželskému stavu, vzdávam česť manželstvu; ale len kvôli tomu, že pre mňa produkujú panny,“ povedal a hneď dal matkám, ktoré tieto panny vychovávali, pravidlá prísne ako vo väzení. Manželom povedal: „Každý, kto je príliš vášnivý so svojou vlastnou manželkou, je sám cudzoložník.“

V nasledovných storočiach vydali cirkevné autority listiny, ktoré zakazovali sex vo štvrtky, čo bol deň, kedy zajali Krista; v piatky, kedy Kristus zomrel; v soboty, na počesť požehnanej Panny a v nedele na počesť zosnulých svätých. Niekedy sa do zoznamu dostali aj stredy, rovnako ako 40 dňový pôst pred Veľkou nocou, Vianoce a Letnice, taktiež sviatky, dni apoštolov, rovnako ako dni nečistoty ženy. Tento zoznam pokračoval, pokiaľ, ako to odhadol John Boswell, iba 44 dní v roku pozostávalo dostupných na manželský sex.

Protestantská reformácia priniesla v postoji k sexu obrat. Luther ostro kritizoval nariadenie cirkvi proti manželskému sexu za účelom rozkoše a domov priniesol veľký rešpekt, ktorý bol praktizovaný v ženských kláštoroch. Keď sa cez Európu prehnali sekulárne revolúcie v 18. a 19. storočí, pozícia cirkvi ako strážcu sexuality zanikla. Avšak, v Anglicku a Amerike viktoriáni priniesli späť etiku represie až do takej miery, že zakrývali nohy od nábytku, aby snáď nevyvolávali nečisté myšlienky. Veľa času som sa zaoberal prísnymi postojmi cirkvi voči sexu, pretože verím, že my, kresťania, nesieme veľkú zodpovednosť za proti - reakcie, ktoré sú v modernej spoločnosti tak zjavné. Ježiš sa správal k tým, ktorí padli do sexuálnych hriechov, so súcitom a odpustením a nechal si svoje najtvrdšie slová pre skryté hriechy pokrytectva, pýchy, lakomstva a zákoníctva. Ako to je, že my, ktorí ho nasledujeme, používame slovo „nemorálny“ na označenie takmer výlučne sexuálnych hriechov a nechávame si zborové káznenie pre tých, ktorí sexuálne zlyhajú?

Ale azda to, čo je asi horšie, že cirkev vo svojej prudérnosti umlčala nákazlivú klebetu transcendencie, ktorá mohla ukazovať na Stvoriteľa a pôvodcu ľudskej sexuality, ako na toho, ktorý do nej investoval omnoho viac významu, než si väčšina dnešných ľudí dokáže predstaviť. Desakralizovali sme sexualitu, čo bol výsledok potláčania a zapretia a popri tom naše chabé pokusy pri potláčaní napomohli k tomu, aby prevládal falošný pojem nekonečného Boha. Sexuálna moc žije naďalej, ale len niekoľkí v nej vidia šípku, ktorá ukazuje na Boha ako na toho, ktorý sex stvoril.

Rigidní kresťania zabúdajú na podstatný fakt, že Boh stvoril sex. Keďže som trochu študoval anatómiu, stojím v úžase nad tým, ako Boh prepracoval fyziológiu sexu: tie mäkké časti, tie vlhké časti, tie milióny nervových buniek, ktoré sú citlivé na tlak a bolesť, ale zároveň sú schopné spôsobiť rozkoš, detaily erekčného tkaniva, ekonomická a ironická kombinácia orgánov na vylučovanie a plodenie, spojenie vizuálneho podnetu a mechanického dizajnu. Ako nám pripomínajú zoólogovia, v porovnaní s akýmkoľvek iným druhom je človek prekrásne obdarený.

Príbuzný pohľad na život usudzuje, že toto je Boží svet a napriek jeho poškodenému stavu, indície k jeho pôvodnému dizajnu zotrvávajú. Keď pociťujem túžbu, nemusím sa zbrklo odvrátiť a cítiť sa vinný, akoby sa stalo niečo neprirodzené. Naopak, mal by som túto túžbu nasledovať k jej zdroju, aby som sa dozvedel Boží pôvodný zámer.

„Počuli ste, že bolo povedané starým: Nescudzoložíš. Ale ja vám hovorím, že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj scudzoložil s ňou vo svojom srdci.“ V tomto najsilnejšom biblickom vyhlásení o sexuálnej túžbe Ježiš tne priamo do živého. Vyjasňuje, že sexuálna túžba postihuje vnútro osoby („vo svojom srdci“), či už sa niečo skutočne navonok stane alebo nie. Taktiež spája sexuálnu túžbu so vzťahom, prekvapivo tým, že spája túžbu s cudzoložstvom. Voyerista chce svoje túžby udržať v diskrétnosti a oddelenosti od akéhokoľvek skutočného osobného kontaku; Ježiš tento zvod vyvádza na svetlo.

Nedávno som sa stretol s pastorálnou radou od Martina Luthera ohľadom žiadostivosti:

Ale niektorí môžu povedať: „Čakanie na manželstvo je neznesiteľné a zničujúce!“ A majú pravdu. Je to veľmi podobné iným ťažkostiam, ktoré si vyžadujú trpezlivosť, ktorej musia veriaci čeliť, ako napríklad pôst, uväznenie, chlad, choroba a prenasledovanie. Žiadostivosť je vážne bremeno. Musíš jej odolať a bojovať proti nej. Ale potom, keď si ju prekonal skrze modlitbu, dôsledok takejto žiadostivosti bude, že sa budeš viac modliť a porastieš vo viere.

Zaskočilo ma, že najväčšie ťažkosti, ktoré zmieňuje Luther – pôst, uväznenie, chlad, prenasledovanie, dokonca ani väčšina chorôb – už viac netrápia kresťanov v prosperujúcich demokratických štátoch. Eliminovali sme veľké množstvo bremien, ktoré nás sužovali, ktoré boli pre našich predchodcov také bežné. Avšak, žiadostivosť sme zdokonalili. V dňoch Luthera mohol mladý chlapec zahliadnuť nahé nohy dievčiny, ktorá stúpala po hroznách v preši alebo sa nahla, keď chcela načrieť vodu zo studne. Nemusel čeliť pokušeniam hudobnej stanice MTV, ktorá ukazuje študentky, ako si vystavujú prsia na pláži počas jarných prázdnin. Nemal fotky Britney, Jeniffer Lopez alebo Anny Kurnikovovej, ktoré sa digitálne prenášali cez jeho DSL pripojenie do súkromia jeho izby. V súčasnej modernej žiadostivosti ľudia sedia v obývačkách alebo dokonca kancelárskych oddeleniach a pozerajú na cudzích nahých ľudí pri milovaní. Podľahnutie takejto bezuzdnej túžbe sa môže stať návykovým a často ničí skutočný vzťah. Manželka, ktorá zistí, že jej manžel je zaneprázdnený pornografiou, sa môže opodstatnene cítiť odmietnutá a zneuctená, jej pocity intimity zradené.

Krátka poviedka od Flannery O'Connor, ktorá sa volá Chrám Ducha Svätého (A Temple of the Holy Ghos) hovorí príbeh o 12 ročnom vyspelom dievčati a dvoch chlapcoch z vidieku, ktorí prišli dvoriť jej sesterniciam, ktoré u nej boli na návšteve. Dievča započuje, ako sa jej dospievajúce sesternice vysmievajú mníške, sestre Perpetui, ktorá im navrhla návod, ako sa brániť pred mladými mužmi na zadných sedačkách áut. „Prestaňte, pane! Som chrámom Ducha Svätého!“ učila dievčatá mníška. Sesternice si mysleli, že takáto rada je veľmi smiešna. Dievča, však, bolo touto radou dotknuté. Správa, že je príbytkom Boha, v nej vyvolala pocit, akoby jej niekto dal darček.

Mníškina rada pochádza z textu v 1. Korintským 6, ktorá patrí medzi Pavlove najzvláštnejšie. V snahe šokovať Korinťanov v ich divokom správaní, Pavol používa ohromujúci argument: „Či neviete, že vaše telá sú údami Kristovými? Či tedy mám vziať údy Kristove a urobiť ich údami smilnice? To nech sa nestane! Alebo či neviete, že ten, kto sa pripojuje k smilnici, je s ňou jedným telom? Lebo, hovorí, tí dvaja budú jedno telo.“

Či už takýto argument dokáže odradiť zvedavé ruky dospievajúceho alebo nie, o to menej svetské dobrodružstvá Korinťanov, Pavol odhaľuje niečo o mnoovrstvovej podstate túžby. Biológia sexu je úzko spätá s hlboko osobným (Pavol cituje pôvodný Boží zámer s manželstom z 1. Mojžišovej) a taktiež s duchovným prvkom. Nemôžeme jednoducho sexuálnu túžbu rozdeliť do rôznych kategórií. Luther správne označil žiadostivosť ako duchovný boj a nielen fyzický.

V POZORUHODNE OTVORENEJ KNIHE Jean Vanier, zakladateľ celosvetových komunít l'Arche, kde autor a kňaz Henri Nouwen strávil posledných desať rokov, hovorí o tom, čo sa naučil počas mnohých rokov, kedy pracoval s ťažko mentálne postihnutými ľuďmi. Článok Učinil ich muža a ženu (Paulist Press, 1986) opisuje mužov a ženy, ktorí sú tak rozrušení alebo mentálne postihnutí, že nie sú schopní nadviazať normálny vzťah s iným človekom. Niektorí nemôžu rozprávať. Niektorí sú nevidomí. Niektorí nedokážu ovládať pohyby svojich svalov. Zdá sa, že niektorí nie sú schopní spracovať žiadne podnety z vonkajšieho sveta.

Avšak, väčšina týchto poškodených ľudí, s ktorými Vanier pracuje, zažíva sexuálne túžby. Mladý muž masturbuje takmer neustále. Iní sa „zamilujú“ do ostatných rezidentov napriek tomu, že im chýba sociálna schopnosť vyjadriť túto lásku a chcú sa oženiť a vydať. Zase iní absolútne nechápu manželstvo a jednoducho chcú mať sex.

Zatiaľ, čo Vanier, obyčajný pastor, sa snaží žiť svoj vyvolený život celibátu. Vyznáva ťažkosť tohto boja, boja, v ktorom mnohí iní podľahnú. Hovorí o osamelosti na svojej ceste, je preč od podporujúcej komunity, pre ktorú slúži, keď sa cíti najzraniteľnejší podľahnúť zvodu.

Vanier priznáva, že jeho život v celibáte si vyžaduje veľmi reálne utrpenie. Ale uprednostňuje svoje utrpenie pred utrpením tých, ktorí praktizujú genitálnu sexualitu bez zodpovednosti alebo záväzku. Vo svojom povolaní počul veľa ich príbehov počas spovedí. Často končia sklamaní a omnoho izolovanejší ako kedykoľvek pred tým. Vzťahy primárne založené na sexe nevydržia dlho, pretože keď pominie fyzická príťažlivosť, odíde aj láska.

Pre Vaniera je záväzok k čistote znakom nádeje, snahou priniesť osobnú disciplínu do neusporiadaného sveta. O čistotu sa môžeme snažiť v celibáte ako slobodná osoba, ale rovnako aj v manželstve. Obidva stavy v sebe zahŕňajú osamelosť a niekedy nedočkavosť, rovnako ako nádej. „Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha,“ zasľúbil Ježiš. Všimnite si to zasľúbenie, ktoré je mienené hlbšie: nie, že nájdu úplne sexuálne uspokojenie a vyriešia samotu, ale že uvidia Boha.

„Všetci si musíme vybrať medzi dvomi spôsobmi šialenosti,“ hovorí Vanier: „Bláznovstvo evanjelia a nonsens hodnôt nášho sveta.“ Jean Vanier aj Henri Nouwen (ktorý sa na Vaniera pozeral ako na svojho mentora) si vyberú lós s bláznovstvom evanjelia, opúšťajú prestížne kariéry a žijú v komunite s tými najsmutnejšími a najzanedbanejšími bytosťami na tejto zemi. Pre ľudí, ktorí týchto mužov poznali, sa však táto voľba vidí ako múdrosť a nie bláznovstvo.

Niekedy som podľahol žiadostivosti. Nemôžem zaprieť to, že nahé ženy, či už je to v múzeu alebo galérii, časopisoch alebo na internete, na mňa vyvíjajú moc ako sila príťažlivosti. Naša kultúra dokonale zvládla oddelenú „techniku“ sexu a ja som padol ako obeť. Taktiež ale musím povedať, že keď odolám pokušeniu a vlejem sexuálnu energiu do môjho manželstva – do omnoho komplikovanejšieho a menej sebeckého spojenia – sila posadnutia sexuality odpadáva. Vzduch sa vyčistí. Manželstvo sa viac priblíži nebu. Môj život s Bohom plodí neočakávané ovocie.

TEXTY POPULÁRNYCH ĽÚBOSTNÝCH PIESNÍ, ktoré sa vysielajú v rádiách, zobúdzajú romantické túžby, ale sľubujú viac ako môže akákoľvek osoba uskutočniť. „Si moje všetko.“ „Nemôžem bez teba žiť.“ Sexuálna žiadostivosť a romantické túžby sú akýmsi druhom nemorálnej sviatosti. Ak je vaším náboženstvom ľudstvo, tak potom sex bude spôsob uctievania. Na druhej strane, ak je cieľom vášho náboženstva Boh, tak romantická láska sa stane istým ukazovateľom, klebetou o transcendencii, takou hlasnou, ako akákoľvek klebeta, ktorú počujeme na zemi.

Za svoje obrátenie vďačím trom veciam: klasickej hudbe, kráse prírody a romantickej láske. Tie prvé dve ma presvedčili o dobre tohto sveta a podnietili ma, aby som hľadal Toho, ktorý ich stvoril. Tá tretia vec ma presvedčila o tom, že zmena v mne samom je možná. Stretol som ženu, ktorá vo mne videla hodnotu, i keď ja som si myslel, že veľa hodnoty nemám. Tvrdý, cynický pancier, ktorý som si opatrne pestoval ako formu sebaobrany, pukol ako škrupina a na moje prekvapenie som zistil, že zraniteľnosť nemusí znamenať nebezpečenstvo.

Zamilovanosť dodáva vzrušujúce záblesky transcendencie. Som „posadnutý“ tou, ktorú milujem. Myslím na ňu dňom aj nocou, slabnem, keď odo mňa odíde, robím statočné skutky, aby som na ňu zapôsobil, radujem sa z toho, keď si ma všimne, žijem pre ňu, dokonca za ňu aj umriem. Chcem byť hrdina a zároveň pokorný. Na chvíľu, ale iba na chvíľu, môžem žiť v oblakoch. Potom sa dostaví realita alebo nuda, zrada, staroba, či smrť. Avšak, aspoň to môžem vidieť v záblesku Božej nekonečnej kapacity pre takúto pozornosť. Mohol by sa na nás takto Boh pozerať?

Charles Williams, kolega a blízky priateľ C. S. Lewisa, napísal, že romantická láska nám dáva novú víziu pre ostatné ľudské bytosti, pohľad do vnútra jeho alebo jej „večnej identity.“ Aspoň na krátky čas nám zamilovanosť dáva možnosť vidieť v tej druhej osobe to najlepšie, nevšímať si jej chyby, nechávať sa oslňovať nekonečnou fascináciou. Toto štádium, hovorí Williams, nám dáva príchuť toho, ako sa raz budeme pozerať na každú vzkriesenú osobu a na to, ako sa na nás teraz pozerá Boh. Romantická láska neničí vízie ale ich upravuje, vo veľmi úzkom rozsahu. Biblia používa veľmi jasné romantické zobrazenia na opis Božej lásky voči nám: to čo my pociťujeme voči jednej osobe, keď sa do nej zamilujeme, Boh cíti voči mnohým na celú večnosť.

DOSTOJEVSKÉHO Zápisky z podsvetia obsahujú napínavú scénu, kedy muž z podsvetia, rozrušený egoista, navštívi prostitútku. Zaplatí, čo má, ona si vykoná svoju prácu a potom tam obidvaja ticho ležia vedľa seba. Zrazu sa muž otočí nabok a vidí, ako sa na neho pozerajú dve doširoka otvorené oči. „Pohľad v tých očiach bol studeno ľahostajný a temný, akoby tam vôbec nepatril, a z toho som sa cítil strašne.“ Potom zistí, že dve hodiny nepovedal ani slovo nahému zjaveniu vedľa neho a ani si nemyslí, že je to nevyhnutné.

Avšak teraz som náhle videl jasne, aká absurdná a odporná ako pavúk bola predstava nemorálnosti, ktorá bez lásky nechutne a bez studu začína tam, kde skutočná láska nachádza svoju realizáciu. Naďalej sme na seba takto hľadeli veľmi dlho, ale ona svoje oči pred mojimi nesklopila, ani nezmenila svoj výraz, takže som sa nakoniec kvôli tomu cítil z nejakého dôvodu nepríjemne.

Nastane výnimočná konverzácia. Muž z podzemia sa pýta na meno prostitútky. „Líza.“ Vyzvedá o jej národnosti a rodičoch. On hovorí o pohrebe, ktorý v to ráno videl. Pýta sa na jej profesiu a rozprávajú sa o láske, sexe a živote v manželstve.

Postupne sa títo dvaja, ktorí bez slova dokončili najintímnejšiu súčasť fyzickej jednoty, jeden pre druhého stali človekom. Vzťah, strážený a manipulatívny, ale napriek tomu vzťah, sa primieša do života. Vo zvyšku knihy je príbeh, v ktorom Líza prenikne za brnenie muža z podsvetia, ktoré je zostavené z krutého egoizmu tak, že na neho reaguje nežnosťou a nesebeckou láskou. „Niečo vo mne nebolo mŕtve,“ nakoniec si muž uvedomuje; prostitútka Líza, ešte poľutovaniahodnejšia osoba ako on sám, to z neho vyhnala.

Niekoľko záhadných pasáží v Biblii naznačuje, že okrem toho, že sex je symbolom ľudskej intimity, má niekoľko vrstiev ďalšieho významu. Na svadbách sa často číta text z Efezským, v ktorom Pavol vyhlasuje: „Lebo veď nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho každý chová a opatruje ako aj Pán cirkev, lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí. Zato opustí človek svojho otca i svoju mať a pripojí sa ku svojej žene, a tí dvaja budú jedno telo.“ Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev.“

V určitom zmysle sa nikdy nepodobáme na Boha viac ako pri akte sexu. Robíme zo seba zraniteľných. Riskujeme. Dávame a prijímame simultánne. Pociťujeme pradávnu rozkoš, vnikáme do toho druhého v spoločenstve. Dve nezávislé bytosti otvárajú svoje najvnútornejšie ja a zažívajú nie stratu ale zisk. V určitom zmysle „veľké tajomstvo,“ ktoré sa nepokúsil preskúmať ani Pavol, tento najľudskejší akt, odhaľuje niečo z podstaty reality, Božej reality, v jeho vzťahu so stvorením a pravdepodobne vo vzťahoch vnútri samotnej Trojice.

Nebudem to ďalej rozvádzať, pretože ak by som to urobil, tak by to bolo trochu znesvätenie, ignorantské ohmatávanie toho, čo nie je možné pochopiť, pokus o redukovanie nezredukovateľného tajomstva. Avšak, keď jednoducho rozpoznáme posvätnú podstatu sexu, vrhne to svetlo na niektoré sexuálne tabu v Biblii. Teraz ich vidím nie ako nemeniteľné pravidlá na pokazenie našich sexuálnych dobrodružstiev, ale skôr ako návod na ochranu niečoho, čo má veľkú hodnotu, čo si môžeme uvedomiť iba v exkluzívnom, zmluvnom vzťahu.

Obmedzenie manželstva iba na manželstvo nezaručuje, že si uvedomíme niečo, čo prekračuje fyzické potešenie v našich sexuálnych životoch. Avšak, môže vytvoriť prostredie bezpečia, intimity a dôvery, kde bude skutočný význam sexu, ten posvätný význam, niekedy možné objaviť. Manželstvo poskytuje bezpečnosť, ktorú potrebujeme na zažitie sexu bez zábran, bez viny, nebezpečenstva alebo podvádzania. Mladí ľudia sa strachujú, že o niečo prídu, ak budú poslúchať varovania z Biblie, ktoré hovoria o predmanželskom sexe. Vlastne, tieto varovania sú tu na to, aby im zabránili niečo prežiť. Vernosť určuje hranice, v ktorých sex môže byť voľný.

RAZ SOM POČUL HERCA, s ktorým robili neskoro večer rozhovor v televízii. „Povedzte mi,“ povedal moderátor: „Ste sexsymbolom, ktorý hrá v rôznych vzrušujúcich roliach s nádhernými ženami. Ako by ste to porovnali so svojím súkromným životom, ktorý nie je na obrazovke?“

Tento herec pripomenul moderátorovi, že je šťastne ženatý už 20 rokov. A potom povedal: „Tu je ten rozdiel v skratke. Vo filmoch je život hlavne o sexe a príležitostne o deťoch. Život v manželstve je hlavne o deťoch a príležitostne o sexe.“

Sex je taká mocná sila, že mladý človek môže mať problémy s chápaním, ako môže čokoľvek iné zatieniť jas sexu. Väčšina manželských párov, tak ako tento herec, vám povie, že sex v manželstve nie je ani taký jednoduchý ani taký dôležitý, ako si to pred svadbou predstavoval. Vyjadruje intimitu, áno, a poskytuje rozkoš. Ale veľká časť manželstva pozostáva z dennodenných rozhodovaní, zvládania zložitosti kariér a režimov, vychovávania detí, vyjednávania rozdielov partnerov, spravovania financií a všetkého ďalšieho úsilia, ktoré je spojené s tým, aby domácnosť fungovala.

Manželstvo strháva ilúzie o sexe, ktoré sú nám denne vtĺkané do hláv prostredníctvom médií, ktoré produkujú zábavu. Len niekoľko z nás žije so sexuálne mimoriadne vášnivými supermodelkami alebo supermodelmi. Žijeme s obyčajnými ľuďmi, mužmi a ženami, ktorým niekedy páchne z úst, cítiť z nich pot a majú strapaté vlasy; ktoré menštruujú a trpia občasnou impotenciou; ktorí majú niekedy zlú náladu a na verejnosti nás zahanbujú; ktorí venujú viac pozornosti potrebám našich detí ako tým našim. Žijeme s ľuďmi, ktorí si vyžadujú súcit, toleranciu, porozumenie a nekonečný prísun odpustenia. To isté vyžadujú aj naši rodičia. Taká je ironická moc sexu: zvedie nás do vzťahu, ktorý nám ponúka, že nás naučí, čo potrebujeme ešte väčšmi – obetavú lásku.

Philip Yancey je CT pripisovateľ a autor Rumors of Another World (Zondervan, 2003), z korého bol tento článok prevzatý s dovolením.

Hodnotenie

1 2 3 4 5