VODCOVSTVO AJ KEĎ ZLYHÁVAŠ

Zac Shepperson | Komentáre (0)  |  Pridaj k obľúbeným

Daniel začal odhaľovať svoje tajomstvo. Chvejúcim hlasom začal hovoriť svoj príbeh boja s pornografiou. Skúšal už všetko a nepodarilo sa mu zvíťaziť nad týmto hriechom.

Ivan bol vo svojom zbore vedúcim mládeže tri roky. Raz poobede bol so svojím mládežníkom Danielom na káve, keď sa ho Daniel zrazu spýtal, či sa s ním môže rozprávať o veľmi osobnej záležitosti. Samozrejme, že Ivan súhlasil a Daniel začal odhaľovať svoje veľké tajomstvo. Chvejúcim sa hlasom hovoril o svojom boji s pornografiou. Skúšal už všetko a neuspel v boji proti tomuto hriechu.

Ako Daniel hovoril svoj príbeh, Ivanovi prišlo na um veľa biblických veršov a praktických rád, ktoré by mohol povedať Danielovi. Takisto si myslel, že pravidelné stretnutia, kde by sa spolu o tomto probléme rozprávali, by mohli byť dobrý nápad. Ako nad tým premýšľal, nemohol sa zbaviť jednej myšlienky, ktorá v jeho vnútri kričala. Myslel na to, že ako mladý muž aj on bojoval s týmto istým problémom. A ešte stále aj dnes bol v tejto oblasti pokúšaný. Dokonca aj minulý týždeň, po mesiacoch víťazstva, nedokázal na čerpacej stanici prejsť okolo pornografických časopisov bez povšimnutia. Ivan vedel, že v tejto oblasti našiel pevné víťazstvo, ale stále to zostávala oblasť boja z jeho minulosti.

Teraz stál Ivan pred rozhodnutím. Buď si vyberie, že bude ignorovať svoju vlastnú minulosť a bude sa s Danielom rozprávať bez toho, aby sa podelil o svoj osobný príbeh. Alebo bude transparentný a úprimný a bude chcieť použiť svoje vlastné zlyhanie ako zdroj sily, keď bude pomáhať Danielovi.

Pozitíva a negatíva PRVÉHO prístupu

1. Ivan zostane v neutrálnej pozícii.

2. Keď Ivan nebude hovoriť o svojej skúsenosti, bude to vyzerať, akoby v tejto oblasti nebojoval.

3. Daniel to bude vnímať tak, že prijíma biblické rady od niekoho, kto nezlyhal tak ako on.

4. Ivan si udrží reputáciu vedúceho, ktorý má pod kontrolou všetky oblasti svojho života.

5. Tento prístup sa zameriava na Ivana a nie na Danielove problémy.

Pozitíva a negatíva DRUHÉHO prístupu

1. Ivan je skutočne transparentný a úprimný.

2. Daniel vie, že sa rozpráva s niekým, kto tomuto problému rozumie.

3. Daniel si uvedomuje pravdu - že dokonca aj vedúci robia chyby.

4. Ivan sa necíti, že o sebe nehovorí pravdu.

5. Ivan riskuje, že kvôli svojmu hriešnemu správaniu nebude pochopený alebo bude zaň odsúdený.

Klamstvá o zlyhaní

A. Zlyhanie nás oberá o právo viesť iných

Zlyhanie automaticky neodoberá právo jednotlivca byť vedúcim. Biblická pravda je, že všetci hrešíme každý deň a nedosahujeme Boží štandard svätosti.

V Písme nájdeme veľa príkladov, ktoré toto tvrdenie podporujú. Napríklad: Mojžišovo vodcovstvo napriek jeho chybám v 4. knihe Mojžišovej, keď v 20. kapitole udrel skalu namiesto toho, aby na ňu prehovoril. Boh mu dovolil, aby vo svojom vodcovstve pokračoval. Až neskôr bol potrestaný tým, že nemohol vojsť do zasľúbenej zeme.

Podobne Áron mohol vo svojom vodcovstve pokračovať aj po svojom zlyhaní v záležitosti so zlatým teľaťom na hore Sínaj. (2. Mojžišova 32).

Samuel bol naďalej kňazom, i keď zlyhal v správnej výchove svojich synov.

Jonáš bol naďalej Božím poslom napriek tomu, že od Boha utekal a aj napriek tomu, že možno nikdy nepochopil Boží odkaz ohľadom jeho odsudzujúceho postoja voči obyvateľom Ninive.

Dávid je naďalej kráľom aj po svojom zlyhaní s Batšebou.

Apoštoli mohli naďalej pokračovať vo vodcovstve aj po ich zlyhaní, kedy neboli schopní nasledovať Ježiša až ku krížu.

Pavlovi nebolo zabránené vo vodcovstve kvôli tomu, že mu bol daný "osteň do tela." (2. Kor 12:7). A je pravdepodobné, že tento "osteň" bol hriech.

Všetky zmienené mená sú príklady formálneho vodcovstva v oficiálnej pozícii. Preto by táto pravda bolo istotne pravdou aj v neformálnych pozíciách vodcovstva, akými sú napríklad osobné učeníctvo alebo priateľstvo.

To neznamená, že v správaní vedúceho neexistujú žiadne hranice. Boh jasne stanovuje štandard správania. Napríklad, pre starších v zbore (Títus 1:6-9) - bez úhony, muž jednej ženy, jeho deti sú veriace a poslušné, nesmie byť samoľúby, hnevlivý, násilný, chamtivý, ale pohostinný, milovník dobra, zdržanlivý, spravodlivý, zbožný a disciplinovaný. Starší zboru musia žiť životy, ktoré budú neustále charakteristické týmito zbožnými vlastnosťami. Nehovorí sa tu o dokonalosti ale o štýle života, ktorý z jednotlivca robí "disciplinovaného," "triezveho" alebo "pohostinného" človeka. Ak ani manželka staršieho nemá tieto charakteristické vlastnosti, tak potom by tento muž nemal byť starším.

Tieto zbožné charakteristiky by mali byť cieľom aj pre každého iného veriaceho.

Hriech je zničujúci a smrteľný a nemalo by sa s ním zaobchádzať bezmyšlienkovite. Ale na hriech existuje dobrá reakcia. Keď do hriechu upadne vedúci, nemal by to skrývať ale mal by si to priznať, vyznať, rozprávať o tom a mal by sa tomuto hriechu potom brániť. Biblický pohľad na milosť hovorí, že hriech nemôže oddeliť veriaceho od Boha alebo jeho lásky. Boh to zariadil tak, že je to možné skrze smrť jeho vlastného syna, Ježiša Krista. Takže my, Božie deti, by sme nemali dovoliť hriechu, aby priniesol oddelenie ani medzi nás.

B. Boh používa iba dokonalé príklady.

Boh skutočne chce dokonalé príklady. Preto poslal svojho jediného Syna, Ježiša, aby zomrel na našom mieste. My sme dokonalí skrze našu vieru v Krista, nie sme dokonalí sami o sebe.

Takže Boh chce osobu, ktorej celé srdce je úplne závislé na Kristovi. A to nie je osoba, ktorá miluje hriech alebo je spokojná s hriešnym spôsobom života. Napriek tomu to je osoba, ktorá môže byť zvedená, má svoje slabosti a padá do hriechu.

C. Keď ľudia uvidia hriech v živote vedúceho, nebudú mu dôverovať.

Títus 1 hovorí o tom, že starší zboru majú byť "bezúhonní" alebo "nevinní". Nehovorí sa tam o tom, že majú byť "bez hriechu." Myslím si, že časťou toho, aby niekto bol bezúhonný a nevinný, je schopnosť priznať si, že je hriešny a že bojuje s hriechom presne tak ako každý iný. Obvinenie by malo prísť, ak si niekto nie je ochotný priznať svoju hriešnu podstatu a/alebo si priznať, keď zhreší.

Ochota priznať si hriech a zlyhanie je vo všeobecnosti medzi ľuďmi oceňovaná vlastnosť. Samozrejme, niekoľko málo ľudí v tejto oblasti nebude k sebe úprimných a budú veľmi rýchlo odsudzovať iných podľa svojich nesprávnych štandardov.

Správna perspektíva

Podľa mňa je dôležitou hodnotou vedúceho jeho túžba po svätosti a zbožnosti. Náš postoj by nemal vyjadrovať ignorovanie hriechu alebo spokojnosť s hriešnosťou. Mal by vyjadrovať lásku k čistote a túžbu po živote bez hriechu.

Avšak, niekedy túto perspektívu môžeme stratiť skrze Satanov zvod alebo aj tak, že zvedieme sami seba. V takomto prípade je potreba, aby takáto perspektíva bola opäť nastolená skrze uzdravenie, opätovné učenie sa a zamerané úsilie.

Takže, ak si stratil svoju perspektívu, neignoruj to. Ak žiješ v pretrvávajúcom hriechu (napríklad, keď udržiavaš sexuálny vzťah alebo sa pozeráš na pornografiu na internete) alebo si v pasci nejakého hriešneho životného štýlu, neuspokoj sa s tým. Priznaj si, že si stratil svoju perspektívu a že tvoja terajšia perspektíva nie je správna. Nájdi si niekoho, komu sa s tým priznáš a nadviaž s touto osobou vzťah vykázateľnosti. Snaž sa proti tomu bojovať ale neskrývaj to, nehanbi sa za to ani si to neodmietni priznať.

Milosť prehojná

Boh použil nekonečné merítka, aby bola milosť možnou perspektívou pre naše životy. Ak odmietneme uznať Božiu milosť voči nám keď hrešíme, prijímame zákonnícku a odsudzujúcu perspektívu na život a hriech. Presne toto isté robili Galaťania, začo ich Pavol tak silno karhal v Liste Galatským v 1. kapitole.

Na tom, keď sa snažíme vyzerať nie veľmi hriešni alebo predstierame, že naše hriechy sú také malé, že sa nimi veľmi ani nemusíme zaoberať, nie je nič prospešné. Potrebujeme novú generáciu vedúcich, ktorí sú úprimní v ohľade na svoj hriešny stav a sú dostatočne pokorní na to, aby prijali a odovzdávali milosť pravidelne a boli dostatočne odhodlaní na to, aby bojovali v celoživotnom boji proti prítomnosti hriechu v našich životoch.

Hodnotenie

1 2 3 4 5